Typológia rodiny
Odborná literatúra prináša viaceré typológie a členenia rodín podľa rôznych kritérií. Jedným z možných prístupov delenia rodín je delenie podľa jej štruktúry a počtu členov, ktorí ju tvoria. Tak existujú:
úplné rodiny, kde v spoločnej domácnosti žije otec, matka a dieťa (deti). Špecifickým typom úplnej rodiny je rekonštruovaná rodina – doplnená, resp. nevlastná (v nej jeden z rodičov nie je biologickým rodičom),
neúplné rodiny (jednorodičovské, monoparentálne), ktoré sú pomenované podľa príčiny vzniku takéhoto stavu rodiny:
a) rodina rozvedená
b) rodina ovdovelá
c) rodina osamelej matky (manželská rodina v tomto prípade vôbec neexistovala).
Štruktúra rodiny sama o sebe ešte nevypovedá o kvalite výchovy.
Členenie rodín podľa kvality vzťahov, resp. spokojnosti jej členov so vzájomným napĺňaním potrieb.
harmonické (rodiny bez vážnejších problémov, fungujúce primerane a k spokojnosti všetkých členov).
konsolidované (rodina s prežitými sklamaniami, ale narušenie vzťahov nie je takého charakteru, aby rodina nedokázala uspokojovať potreby svojich členov).
disharmonické (rodičia a manželia pre rôzne dôvody nezvládajú svoje sociálne role, v rodine je napätie a permanentné nezhody a nespokojnosť).
Veľmi blízko k predchádzajúcemu deleniu má delenie rodiny podľa toho, do akej miery rodina plní spoločnosťou očakávané funkcie. Na základe toho existujú rodiny:
funkčné (plnia všetky funkcie na ňu kladené, v rodine funguje vyváženosť demokracie s prirodzenou autoritou rodičov, tolerancia, kooperácia a úplná spokojnosť jej členov, funkčné rodiny sú predpokladom zdravého vývoja a utvárania osobnosti dieťaťa),
problémové (jedna alebo viaceré funkcie rodiny nie sú primerane napĺňané),
dysfunkčné (dlhodobo sú narušené viaceré funkcie rodiny a personálny vývoj dieťaťa je vážne ohrozený),
afunkčné (ide o také narušenie rodiny, kde fakticky nie sú napĺňané potreby detí a tie sú umiestňované v inštitúciách náhradnej rodinnej starostlivosti, rodičom pre neplnenie povinností môžu byť odobraté rodičovské práva).
V odbornej literatúre sa čoraz viac v poslednej dobe píše aj o špecifických problémoch rodín chudobných, bezdomovcov, ale aj o rodinách podnikateľov a prominentov, o rodinách homosexuálnych partnerov, o rodinách s odkladaným rodičovstvom ako o ďalšom novom jave prítomnom v súčasnej rodine.
Z. Helus analyzoval typy problémovo zaťažených rodín, z ktorých v súčasnosti prichádza do škôl najviac žiakov. Sú to rodiny nezrelé (rodičia „nedozreli“ v oblasti životných hodnôt a životného spôsobu, v oblasti citov a osobných skúseností), rodiny preťažené (konfliktami, narodením ďalšieho dieťaťa, citovým strádaním, ochorením člena rodiny, bytovými a ekonomickými problémami), ďalšie problémy sa hromadia v ambicióznych a perfekcionistických rodinách, autoritátorských, ale aj protekcionistických, či naopak liberálnych a improvizujúcich. Vážny problém autor vidí v odkladajúcich rodinách (rodičia majú tendenciu dieťa zverovať do výchovnej starostlivosti iným) a v rodinách disociovaných (vážne narušené vnútorné i vonkajšie vzťahy rodiny, jej izolovanosť, resp. konfliktovosť vo vzťahu k okoliu).
Na základe uvedených typológií môžeme predpokladať, že zložitosť života mnohých rodín sa sprostredkovane prenáša do práce učiteľa a školy. Ako to vyplýva z výskumov V. Hrabala, rozdielnosti v rodinách žiakov sa prenášajú aj do utvárania atmosféry a štruktúry školskej triedy. Vzdelanie rodičov, ale ešte viac sociálno-psychologické charakteristiky rodiny (napr. jej štruktúra, atmosféra, vzájomné vzťahy členov rodiny, veľkosť súrodeneckej skupiny, postavenie dieťaťa v nej, výchovné štýly rodičov a pod.), ovplyvňujú formovanie žiaka a následne, sprostredkovane, i školskej triedy.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára