Širší spoločensko-historický kontext rodiny

Rodina sa považuje v ľudskej spoločnosti za najstaršiu inštitúciu. V priebehu dejín prešla veľmi zložitým vývojom. Predpokladá sa, že počiatky ľudskej párovej rodiny sú staré viac ako milión rokov pred naším letopočtom a že rodina vo svojej histórii mala viaceré podoby – zložité príbuzenské systémy v kmeňových spoločenstvách, nepríbuzenské systémy sociálnej organizácie, domácnosti matriarchálneho či patrimonioniálneho charakteru a nadvládou mužov. Až okolo 17. – 18. storočia sa začína v západnej Európe a v severnej Amerike objavovať nukleárna rodina ako ideálny typ rodiny s mužom, ktorý ekonomicky a sociálne zabezpečuje rodinu a so ženou, ktorá sa stará o chod domácnosti a postupne sa vynára aj domáce súkromie. Pre 20. storočie je už charakteristická diverzifikácia spôsobov párovania rodiny a silnejú tendencie rovnoprávneho postavenia muža a ženy v rodine.
    Pre rodinu ako najintímnejšiu spoločenskú skupinu existuje istý paradox v tom, že jej intimita je pod permanentnou kontrolou – „dozorom“ vonkajšej spoločnosti.
    Prevládajúci typ rodiny, ktorý v súčasnosti existuje, sa začal formovať pri nástupe priemyselnej revolúcie, ale mnohé historické udalosti v našom európskom kontexte rodinu významne ovplyvňovali aj neskôr.
Etapy vo vývoji rodiny:
etapa: r. 1945 – 1964 – začína tesne po II. Svetovej vojne, ktorej útrapy sa odrazili vo vysokom preferovaní rodiny ako životnej hodnoty, detí ako individuálnych pokračovateľov rodičov a lásky a pod. Zaznamenal sa vysoký náraz sobášnosti a pôrodnosti (tzv. baby boom). Dieťa sa stáva absolútnym záujmom rodičov, ustupuje autoritatívnosť rodičov, narastá ich citlivosť k potrebám dieťaťa a ich napĺňaniu, t.j. znaky pedagogického pedocentrizmu.
etapa: 1964 -80/90. roky 20. storočia – pokles pôrodnosti a sobášnosti, prehodnotenie života rodiny, uvedomenie si dôležitosti materiálnych potrieb rodiny, emancipácia žien. Pribúdajú rodiny len s jedným dieťaťom a tzv. jednorodičovské rodiny alebo iné alternatívne súžitia partnerov. Obdobie je charakterizované nástupom krízy rodiny.
etapa: prelom 80/90 rokov minulého storočia až po súčasnosť – nárast rozvodov a uzatváranie druhých a tretích manželstiev (pre deti celkove menej stabilné rodinné prostredie).
Posledná etapa sa už bezprostredne týka aj edukačnej činnosti generácie súčasných učiteľov.
Rodina rovnako ako i podmienky uzatvárania manželských zväzkov a rodičovské práva a povinnosti, je legislatívne určená. V našom právnom systéme je rodina považovaná za malú sociálnu skupinu založenú na manželských vzťahoch muža a ženy a vzťahoch rodičov a detí. Presné podmienky a normy rodinného a manželského života v súčasnosti v SR stanovuje Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine.
Moderné poňatie rodiny tenduje k jej vymedzeniu ako sociálnej skupiny alebo spoločenstva žijúceho vo vlastnom priestore – domove, priestore uspokojujúcom potreby, poskytujúcom starostlivosť a základné istoty deťom. Základom rodiny je monogamická rodina – právny zväzok jedného muža a jednej ženy. V priebehu života je človek, ak si v dospelosti založí rodinu, členom dvoch rodín – orientačnej (východzej, kde sa narodil a kde bol v role dieťaťa) a rodiny reprodukčnej (resp. prokreačnej), ktorú si založili (tu je v role manželskej a rodičovskej).
Z. Helus vymedzuje súčasnú rodinu cez 5 znakov, ako rodinu:
- nukleárnu (základ jadra rodiny tvoria manželia, resp. rodičia),
- manželskú (partnerskú),
- dvojgeneračnú (otec, matka a generácia detí, na rozdiel od minulosti, kedy boli častejšie viacgeneračné rodiny),
- intímne vzťahovú (súkromný priestor, citová opora),
- a ako miesto privátnej individualizácie, t.j. priestor pre individuálny rozvoj osobnosti.