Rodina a škola
V priebehu života človeka majú pre jeho plnohodnotný rozvoj najvýznamnejší vplyv rodina a škola. Rodina ako primárne prostredie výchovy a socializácie a škola ako inštitúcia, ktorá na výchovu v rodine nadväzuje, dopĺňa ju a koriguje.
Spoločným cieľom rodiny a školy je dobro dieťaťa a jeho rozvoj v zmysle rozvoja všetkých vnútorných potencionalít. Tento sa dá realizovať len za predpokladu, že rodina a škola sa budú navzájom rešpektovať a považovať za najdôležitejších edukačných partnerov – učiteľ prijíma rodiča ako prvého vychovávateľa jeho žiaka a rodič rešpektuje učiteľa ako profesionála, ktorý odborne plánuje, realizuje a hodnotí edukačný proces v škole a odporúča zameranie i mimoškolských aktivít dieťaťa.
Názory na kooperáciu sa rôznia. Podľa J. Epstein existujú dve protichodné teórie. Jedna povzbudzuje školy pracovať spoločne, nakoľko ich cieľ je rovnaký – vychovať kompetentného žiaka. Každý činiteľ sa o to usiluje špecifickým spôsobom. Na druhej strane protichodná teória argumentuje, že školy môžu efektívne dosahovať stanovené výchovno-vzdelávacie ciele len vtedy, ak obe inštitúcie ostávajú oddelené.
Prvá teória má podporu v Atkinovej filozofii vzťahu školy a rodiny, tzv. parent-centred schools (školy centrované na rodičov). Filozofia vyjadruje názor, že škola sa má usilovať:
porozumieť potrebám rodičov,
uvedomiť si, že rodičia majú právo na to, aby bol s nimi permanentne konzultovaný edukačný vývoj ich dieťaťa,
rozvíjať efektívne formy spolupráce,
využívať rodičov ako tých partnerov, ktorí môžu doplniť vedomosti či skúsenosti učiteľov,
veriť, že rodičia si zasluhujú rešpekt od učiteľov.
Učiteľ modernej školy je tiež plne kompetentným profesionálom len za predpokladu, že dokáže:
diagnostikovať rodinu a rodičov žiakov,
motivovať rodičov a iniciovať vzájomnú spoluprácu, vytvoriť rovnocenné partnerstvo pri výchove žiaka
poskytnúť odborné rady a pomoc rodičom, dokázať usmerniť ich rodičovskú výchovu, pomôcť hľadať východiská pri riešení konfliktných výchovných situácií, usmerňovať domácu prípravu žiaka,
spolupracovať v tomto smere aj s kolegami v učiteľskom zbore a s rodičmi, napríklad v rodičovských radách škôl,
využívať príslušnú lokalitu a jej zdroje na posilnenie spolupráce.
Úroveň kooperácie je považovaná za jeden zo znakov kvalitnej školy. V odbornej literatúre sú z hľadiska kooperácie rodiny a školy popísané rôzne úrovne spolupráce a typológie rodičov. Existujú:
rodičia, ktorých treba do spolupráce povzbudzovať,
rodičia, ktorí sa škole vyhýbajú,
rodičia, ktorí promptne reagujú na pozvanie do školy,
rodičia, ktorých aktivity v škole tešia, v škole sa cítia príjemne a uvoľnene,
rodičia prehnane aktívni, chcú byť dominantní a zasahovať do kompetencií učiteľa.
Moderná škola a učitelia využívajú mnohé metódy a formy komunikácie a spolupráce s rodinou. Elementárnou podobou spolupráce je primeraná snaha vytvoriť priaznivé domáce prostredie, v ktorom sa dieťa – žiak bude môcť plnohodnotne pripravovať do školy, ďalej je to možnosť pozície pozorovateľa v triede a pomoci učiteľovi napríklad ako jeho asistenta pri hrách s deťmi, organizovaní rôznych podujatí, angažovanosť rodiča v rodičovských radách, resp. iných kolektívnych orgánoch rodičovskej verejnosti. Rodičia vo vzťahu ku škole môžu vystupovať v role edukátora, klienta vzdelávacej inštitúcie a sú participanti v ovplyvňovaní vzdelávacích inštitúcií.
V súčasnosti sú zaužívané rôzne individuálne formy spolupráce (konzultačné hodiny učiteľov, návšteva učiteľa v rodinnom prostredí alebo telefonický rozhovor a pod.) a skupinové formy (triedne schôdze, konferencie, semináre, otvorené dni, spoločné slávnosti a pod.) spolupráce. Podľa situácie sa využívajú aj rôzne formy písomného kontaktu (žiacka knižka, letáčiky, školské bulletiny, web – stránky, nástenky a pod.).
Na podporu spolupráce medzi rodinou a školou je na Slovensku založená Slovenská rada rodičovských združení, ktorá je členom medzinárodného združenia EPA (European Parent Association). Asociácia má vypracovaný dôležitý dokument – Chartu práv a povinností rodičov Európy, ktorý je východiskom kreovania vzťahov rodičov k deťom a školským inštitúciám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára